V galérii lieta 99 anjelov - Galéria u anjela Kežmarok
Galéria u anjela v meste Kežmarok už 10 rokov otvára svoje dvere svetoznámym, ale i domácim umelcom
Vladimír Gažovič v Galérii u anjela
Excelentný majster farebnej litografie predstavuje v Galérii u anjela svoje grafické práce pre potešenie Vašej duše. Kumšt a morálka na jednom mieste.
Viac informácii na : ,
alebo :
Operné gala v Kežmarku 2019, videoreportáž po koncerte
6. ročník benefičného koncertu Operné gala v Kežmarku v spolupráci s organizáciou Dobrý anjel.
25. augusta 2019 v Drevenom evanjelickom artikulárnom kostole v Kežmarku (pamiatka UNESCO).
Peter Mikuláš, sólista Opery SND
Peter Malý, sólista opery Juhočeského Divadla v Českých Budějoviciach
Myroslava Havryliuk, sólistka Opery Štátneho divadla Košice
Renata Bicánková a Dávid Harant, poslucháči VŠMU
Júlia Grejtáková, korepetítorka Štátneho divadla Košice a Opera Slovakia
Recenzia koncertu a viac info na
Reportáž pripravila Petrana Zemanová, študentka žurnalistiky a komunikácie Londyn Middlesex University.
Letné kino na hradnom nádvorí 2012, Kežmarok
Letné kino na hradnom nádvorí 2012, Kežmarok,
KTV - Kežmarská televízia, odvysielané 1.8.2012
Výstava - Rodina Engelmayer a Kežmarok
Reportáž z magazínu KTV 431
Stavebné premeny Kežmarského hradu
Reportáž KTV z magazínu 439 - konferencia a výstava venovaná Stavebno historickému vývoju Kežmarského hradu
Prešovský samosprávny kraj - Múzeum v Kežmarku
Vás pozývajú na konferenciu
Stavebné premeny hradu
KEDY: 30. september 2014
KDE: podkrovie Kežmarského hradu
VSTUPNÉ: zadarmo
PROGRAM KONFERENCIE:
9:00 - 9:45 Prezentácia účastníkov
9:45 - 10:00 Otvorenie konferencie, úvodný prihovor a privítanie účastníkov
10:00 - 12:00 Doobedňajší blok referátov
doc. PhDr.Michal Slivka, CSc. (Univerzita J.A.Komenského - Katedra archeológie) - Stredoveké kostoly v Kežmarku - nové interpretácie a reinterpretácie.
Mgr. Marta Kučerová (Múzeum v Kežmarku) - Prínos archeologického výskumu k poznaniu stavebného vývoja Kežmarského hradu.
Mgr.Tomáš Janura, PhD. (Historický ústav SAV). Mgr. Michal Šimkovic (súkromný bádateľ) - Stavebno-historické premeny hradu Kežmarok.
Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD. (Ústav dejin umenia SAV) - Kežmarok v kontexte neskorogotickej architektúry.
12:00-13:00 Obedňajšia prestávka
13:00-14:30 Popoludňajší blok referátov
Mgr. Zuzana Čovanová Janošiková (Univerzita J.A.Komenského - Katedra i archívnictva a PVH) - Renesančná výzdoba Kežmarského hradu a jej ideový rámec
Katarina Chmelinová, PhD. (Univerzita J.A.Komenského - Katedra dejín výtvarného umenia a SNG Bratislava) - Výzdoba kaplnky kežmarského hradu a sochárstvo v Kežmarku v 17. storočí.
Mgr. Maroš Semančik (Múzeum v Kežmarku) - Prejavy historizmu v stavebných dejinách Kežmarského hradu.
14:30-15:30 Diskusia
15:30 Záver konferencie
Príspevky z konferencie budú publikované v zborníku, vydanie ktorého podporilo Ministerstvo kultúry SR v rámci dotačného programu na rok 2014 Kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcii, podprogram Múzeá a galérie.
Vernisáž z výstavy rodiny Rudavských
Miesto konania: Tatranská galéria Poprad, Hviezdoslavova 12
Vernisáž: 27. 6. 2013 o 17. 00
Program vernisáže: Ida Rapaičová -- umelecký prednes
Metropolitný vzdelávací chór - spev
Termín výstavy: 27. 6. 2013 -- 8. 9. 2013
Kurátorská koncepcia: Anna Ondrušeková
Tatranská galéria v Poprade zorganizovala mimoriadny výstavný projekt. Príprava tohto podujatia trvala niekoľko rokov na základe dlhoročnej spolupráce s rodinou Andreja Rudavského. Návštevníci výstavy budú mať možnosť uvidieť diela štyroch členov rodiny Rudavských. Výstava je motivovaná výročím príchodu vierozvetcov na Slovensko a predstaví rôzne umelecké žánre a obdobia tvorby autorov.
V tvorbe Andreja Rudavského a jeho manželky, dcéry a syna, sa rýdzim spôsobom nachádzajú spodobnené dávne duchovné tradície našich predkov. Rudavský svoj protest proti totalite duchovnej i mocenskej vyjadril dvojako. Expresívne v sérii hláv starodávnych bojovníkov a lyricky v mnohopočetnom slede poľných kaplniek. Z Rudavského kaplniek výrazne preznieva umelcova spriaznenosť s kresťanstvom. Impozantným zavŕšením tohto umelcovho úsilia sú dve skulptúry: Vierozvestcovia, inštalovaná v priestranstve pred budovou OSN v New Yorku, je darom Slovenska OSN, druhá -- Tumba sv. Konštantína-Cyrila je umiestnená v Ríme v Bazilike sv. Klementa. Aj najnovšia tvorba Rudavského a jeho manželky Márie, je prepojením dávnej histórie Slovákov s kresťanským učením, slovom i písmom.
Andrej Rudavský patrí k najvýznamnejším slovenských sochárom 2. polovice 20. storočia, je jedným z posledných žijúcich členov skupiny Galandovcov. Vo svojej tvorbe sa venuje komornej i monumentálnej plastike, kresbe a maľbe. Jeho expresívne a dynamické diela realizované najmä v kove, kameni a dreve sú charakteristické svojou intelektuálnou hĺbkou a návratmi k tradícii, kultúre a archetypom dávnej slovanskej histórie.
Mária Rudavská sa po absolvovaní štúdia zamerala na autorsky tkanú tapisériu, neskôr kresbu, keramické objekty a komornú bronzovú plastiku. V súčasnosti sa venuje okrem bronzovej a keramickej plastike najmä technike pastelu. V jej lyricko-imaginatívnych sochárskych kreáciách sa prelína prehistorické obdobie s dávnou minulosťou Slovanov a počiatkami kresťanskej éry.
Zuzana Graus Rudavská pôsobí striedavo v Bratislave a New Yorku, kde sa venuje sochárskej tvorbe, textilným priestorovým i závesným objektom, experimentálnemu kostýmu, šperku a v poslednom období aj kresbe a maľbe. Jej tvorba je orientovaná predovšetkým na tvárne materiály. Jej priestorové objekty a inštalácie evokujú pocit spätosti s prírodou.
Ondrej Rudavský žije striedavo v New Yorku a v Los Angeles. Neustále sa však vracia do Bratislavy, kde má druhý domov a ateliér. Jeho tvorba je zameraná na počítačovú grafiku, maľbu, sochárstvo a experimentálny film či videoinštalácie.
Výstavy Zuzany a Ondreja Rudavských, aj keď nie sú priamo nšpirované touto témou, sú aktuálnou výpoveďou súčasných umelcov formou moderných médií a techník.
Štvorvýstava (zahŕňajúca viac než sto diel) v Tatranskej galérii je koncipovaná ako multimediálny projekt, v ktorom návštevníci uvidia plastiky z kovu, kameňa, keramiky a textílií, maľby, kresby, zaujímavé objekty a animované filmy, vytvorené príslušníkmi rodiny Andreja Rudavského.
Výstava tematizovaná fenoménom vierozvestcov, bude svojským prejavom úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi, k jubileu ich príchodu a súčasne aj poctou umelcom, ktorých korene pochádzajú z nášho regiónu.
Ivan Pavle výstava Trnava V znamení rýb
1 Kežmarok E Bačkorová
Pietna spomienka pri pamätníku usmrtených na hraniciach v Kežmarku-Elena Bačkorová predsedníčka SZČPV
Audio sprievodca Kaštiel Strážky
Soudwalk Strážky je aplikácia pre mobilné zariadenia, ktorá vás Kaštieľom Strážky prevedie prostredníctvom krátkych audio-príbehov. Ožijú v nich postavy významných obyvateľov kaštieľa; „čudáckeho maliara Ladislava Mednyánszkeho, jeho príbuznej a poslednej pamätníčky starých čias, barónky Margity Czóbelovej.
Music: Josh Woodward - Already There (Creative Commons BY 3.0)
Video:
Milota Schusterová - majsterka ľudovej umeleckej výroby
Ocenenie Majster ľudovej umeleckej výroby sa udeľuje za tvorbu a zachovávanie techniky podmaľby na sklo. S ÚĽUVom spolupracuje 23 rokov, od roku 1995. Pod vplyvom výtvarníčky ÚĽUV-u Janky Menkynovej sa zdokonalila v obsahovej i formálnej čistote výtvarného prejavu. Dokáže tak komponovať do svojich obrazov nielen tradičný odev regiónov Slovenska, ale aj detaily a predmety z tradičnej hmotnej kultúry ľudu. Motivicky nezachádza do biblických námetov, jedinou ústrednou postavou z tohto tematického okruhu býva postava anjela. Nerobí si predmaľbu, preto sú obrazy často, hoci motívom podobné, vždy rozdielne. Jej tvorba zobrazuje rôzne tematické okruhy z oblasti zvykoslovia ľudových hier a remesiel, témy zo striedajúcich sa ročných období a k nim sa viažucich sviatkov. Rada zobrazuje aj život na dedine ako maľovaný dokument premien z minulosti aj súčasnosti. Je majsterkou detailu a to ako z technickej stránky, tak aj vo výtvarnom riešení.
Ferdinand Katona, Horská krajina s jazierkom, po roku 1900
Ferdinand Katona alebo Nándor Katona, vlastným menom Nathan Ferdinand Kleinberger, bol spišský rodák a maliar židovského pôvodu. Narodil sa 12. septembra 1864 v Spišskej Starej Vsi.
Svoje chudobné detstvo prežil v Kežmarku. Od útlej mladosti intenzívne kreslil a útočisko pred nevľúdnou realitou hľadal vo svete fantázie. V roku 1880 si jeho talent všimol Ladislav Mednyánszky, uznávaný maliar, rozhľadený umelec a šľachtic svetobežník, s rodovým sídlom v renesančnom kaštieli Strážky. Pozval talentovaného mladíka do svojho ateliéru a poskytol mu prvé výtvarné školenie. Katona sa neskôr stal najznámejším žiakom tohto velikána stredoeurópskej maľby, s jeho formujúcim vplyvom však celoživotne zápasil. Vzdelanie si Katona čoskoro doplnil štúdiom v Budapešti, kde stretol rovesníkov s podobnými záujmami. Bol ním napríklad maliar Jozef Hanula. V tomto období sa venoval najmä figurálnej maľbe. Po ukončení štúdia v roku 1890 vystavoval v budapeštianskom múzeu umenia Mücsarnok a získal dôležité uznanie kritiky. S odporúčaniami a s hrejivým pocitom prvého úspechu odišiel do Paríža. Tam sa spočiatku živil manuálnou prácou, neskôr si však zaobstaral stálejší príjem kreslením pre miestne satirické noviny „Journal Amusant“ a tiež štipendium, vďaka čomu sa prihlásil na štúdium na parížskej L’Academie Julian. V rokoch 1891 – 1893 maľoval v legendárnom Barbizone a podnikol poznávaciu cestu do Anglicka a do Holandska. Návrat do Budapešti zostal tentoraz bez úspechu, preto Katona prijal pozvanie Mednyánszkych na návrat do Strážok. Počas ďalších rokov strávených v rodnom kraji si prehlboval vedomosti z filozofie a z histórie a intenzívne maľoval. Opätovne objavoval spišskú krajinu a postupne sa čoraz viac orientoval na krajinomaľbu. V roku 1899, po menších umeleckých úspechoch, ale aj viacerých neúspechoch s následkom slabého existenčného zázemia, sa natrvalo usadil v Budapešti. Do svojho rodiska sa však pravidelne vracal aj naďalej. Na prelome milénií získal vytúžené umelecké uznanie aj štipendium a opäť sa vydal na cesty po Európe do Anglicka, Belgicka a do Holandska. Nasledovali roky úspechov a oficiálnych uznaní. V roku 1901 bol zakladajúcim členom Spolku szolnockých umelcov, v roku 1905 získal cenu grófa Dionýza Andrássyho, a v tom istom roku sa zapojil aj do revolúcie v Rusku, odkiaľ bol vyhostený. V roku 1906 vznikla prvá monografická štúdia o jeho tvorbe, v roku 1910 dostal Štátnu malú zlatú medailu a v roku 1913 Veľkú zlatú medailu Národného salónu. Na Slovensko sa vracal pravidelne a hľadal nové námety pre svoju tvorbu. Vytvoril rad umelecky hodnotných zobrazení Vysokých Tatier a odborníci oceňovali jeho zásluhy v krajinomaľbe. Napriek tomu sa cítil ukrivdený a podliehal „módnym“ pochmúrnym náladám spojeným s obavami z konca 19. storočia. V jeho tvorbe dominovali melancholické krajiny, v ktorých úspešne spojil maliarske novinky barbizonskej školy a stredoeurópsky luminizmus. Katonovým najväčším želaním bolo založiť vlastné múzeum. Systematicky na tom pracoval a niekoľko rokov zhromažďoval všetky svoje diela. Napriek tomu však zostal jeho sen nesplnený. Katona zomrel 1. augusta 1932 v Budapešti a nezanechal závet. Obrazy sa roztratili medzi jeho dedičmi.
KTV: Otvorenie lyziarskej sezony na jeruzalemskom kopci
Ako to vyzeralo na prvej tohtorocnej lyzovacke v Kezmarku?
A Sladek Donovalské zátišia Photography
Donovalské zátišia
R.I.P Nikola (tanečný kubín 2013)